FK Treffen Hamburg 14.-17.7.2011

Prvý pretek akrobatických holubov, ktorý som toho roku absolvoval pol pretek v mestečku Neuwulmstorf. Bohužiaľ všetky z tohoročných pretekov boli z nášho malého Slovenska vzdialené na stovky kilometrov. Nezostávalo nič, iba cestu dobre rozplánovať. Spolu s priateľmi Stevom Dozetom a Čedomírom Stojšinom sme to zvládli jedným autom. Do teraz mi nie je jasné ako sme vôbec mohli cestovať traja s približne 80 kusmi holubov a vecami potrebnými na nocovanie a v prvom rade hlavne pre umiestnenie holubov. Na večer sme teda kopli do takmer rozpadnutého auta a vydali sa na 1000km výlet. Myslím, že to bolo za Prahou, kde sme sa plánovane stretli s Josefom Voráčkom. Prehodili sme pár vecí z auta do auta, bratia srbi spolu a bratia čecho-slováci spolu. S prestávkami sme sa blížili na sever Nemecka, spolu so zhoršujúcim sa počasím. Bolo nám úplne jasné, že to, čo sa deje za sklami auta len tak ľahko neutíchne. Po dorazení na miesto činu sme zostali nechápavo stáť. Futbalové ihrisko, s vysokými lampami, kabínami, zábradliami. No proste miesto, na ktorom "každodenne trénujeme". Bola to katastrofa a spolu s počasím dvojnásobná. Pár trúfalcov, čo sa rozhodlo pretekať v piatok tam "pár" holubov aj nechalo. Alebo lepšie povedané, každý po páre???:/. Odmietali sme v takom prostredí aj po absolvovaní vypustiť holuby, veď to bol prvý z pretekov, ztraty na holuboch by sa do 14 dní vzdialeného preteku iba ťažko dobehli. Iskričkou nádeje zostalo iba tvrdenie organizátora, že vlastne mi ako "cudzinci" z iných krajín ako Nemecka na danom mieste z veterinárnych príčin lietať nebudeme. SUPER!!!! Náhradný plac býva lepší takmer vždy.  Spolu s pribúdajúcimi hodinami a odbúdajúcimi holubami konkurencie sa ale z tejto "tvrdej", či skôr diskriminačnej politiky upustilo. Nezostávalo nič iné, ako si spríjemniť podvečer srandičkami, čo a koľko tu nemeckým priateľom necháme.

Po noci, ktorá skôr pripomínala vylodenie spojencov v Normandií sme sa zobudili do prekvapivo krásneho rána, ale i tak so žalúdočnými problémami. Bojový pokryk česko-slovenského týmu: "oplzlé slovo v ženskom rode na K" tak dem na to.  Stevan Dozet, tak ako vždy bravúrne zvládol v ideálnom počasí všetky svoje plemená. Prvé, ako vždy na skúšku miesta, vyštartovali vršacké kotrmeliaky, potom nasledovali birminghamské rolery, kte iba o 1b. unikol prvému miestu, nasledovali takla a wammeny. Čedomír Stojšin s taklami to zvládol s peknou 100kou bodov.

Srdce v krku, dym z úst a môžeme začať. Ako prvé som štartoval Galatské rolery, vedel som, že sú ešte len v rozkvete, takže veľa nádeje som im nedával. Videl som ešte k tomu deň pred, tie konkurenčé s parádnym výkonom. Trošku prifúkol vietor a tak tie moje boli viac za stromami, ako na očiach posudzovateľom. Na koniec si pripísali 38 bodíkov, pričom rozdiel medzi dvoma rozhodcami bol 50%!!!!! Druhé nasledovali Wuta, veril som im, ale tie stĺpy??? Najprv vyšľapali do strednej výšky, padali na dropovanie štandardne, až pokiaľ sa neštandarne neobrátili smerom na hor a leteli ďalej. A bolo jasné, že je problém! Druhý pokus bol lepší, skončilo to 390 bodmi. Nasledovali lalôčikové. Situácia takmer podobná. Mali to iba za 300, kokurencia vyhrala právom. Samozrejme, ale na úplne inom mieste. Zaujímavé, že iba dvaja pretekári mali toto privilégiu! Následovali ešte Takla a Orientálne rolery, bohužiaľ holuby z oboch kŕdľov boli viac preč, ako na očiach a v tom momente im bolo úplne jedno, že som bol obletovaný dropermi. Škola, ktorá ma posunula ďalej. "Keď letíš doobeda a na šajze place, nekŕm večer pred holuby". Samozrejme, nechápavo už druhou sezónou kývem na Josefa Pepi Voráčka, keď svoje holuby večer pred kŕmi jačmenou diétou, samozrejmé sú ale pri tom "bojové" pokryky. A pak už kluci vedia ako na to:)

Kapitolou samou o sebe je vždy vystúpenie Josefa Voráčka. ..... ,,Pepíku tak držím palce, a tu taklu, čo mi ubzikla mi zdropuj!!!" Začala sa podívaná asi pre všetkých. Srbsko-Slovenský fanclub nechápavo krútil hlavou, akým spôsobom môže Josef už druhú sezónu fungovať s 1-2 dropermi. A fungoval a na jačmennej diéte. Holuby ani nepomysleli na to, že by ihrisko opustili. Predviedli, to čo v svojom veku vedeli s viditeľním potenciálom na zlepšenie za 61 bodov. Sólo takla, minuloročný 1,0 sa síce "Martinke zo Srbska" nevyrovnal, ale aj tak priniesol svojmu majiteľovi 1. miesto v kategórií a čo je tiež postatné, svojou charizmou "zdatného letca" privábil aj moju 0,1 na klietku. Po pristátií oboch na jednej klietke sme kolegom zo zahraničia predvádzali, že aj Česko-Slovensko má talent.  

Pri vyhodnotení nás  pred dlhou cestou hlavný organizátor preštátnil na aus der Slovenia, aus der Ukrajina a aus der Romania. Stevo, Čeda, Jozef a ja sme s 13timi kŕdľami, získali 10 pohárov /4x1.miesto, 3x2.miesto, 3x3.miesto/. Ako vďaku za nádherné poháre a pekné diplomy som sa rozhodol organizátorom zanechať štátnu slovenskú vlajku, aby vedeli z akej to krajiny im vlastne tie poháre zobrali?

fotogaléria tu