FK Treffen Egriselles le Bocage 2011

Z odstupom dvoch necelých týždňov od pretekov v "ďalekom" Hamburgu nasledovala ešte náročnejšia cesta do Francúzskeho mestečka Egriselles le Bocage, kde sa 29.-31.7.2011 konal ďalší pretek v rámci EFU majstrovstiev na letovú klietku. Cesta bola naplánovaná a naštudovaná vopred, ale 1500km bolo na dvoch aktívnych vodičov aj tak veľa. Po nepredstaviteľne náročnej ceste sme konečne s priateľom Dozetom dorazili na miesto činu. Počasie pripomínalo skôr začiatok jesene, určite však lepšie ako v Hamburgu. Po zvítaní s rodinou Voráčkových a hrstkou priateľov, ktorých mal človek možnosť poznať len "by skype" sme si vydobili poradie letov až nasledujúcuci deň. V deň nášho príchodu už lietalo zopár pretekárov s primernými výsledkami, takže do výsledkovej listiny sme ešte čo to chceli povedať aj mi. Pepík Voráček sa predviedol s birminghammi, kelebekmi, takla a takla sólo. Pre mňa osobne bolo obdivuhodný hlavne let kelebekov, ktorý neustále menili tempo a letovú výšku, bez toho aby mali po chvílke snahu hneď pristáť. Spestrením bolo tiež divadielko, ktoré pri Voráčkovom vystúpení nesmie nikdy chýbať:). Pretekári sa mínali, no záver dňa ani zďaleka. Preto sa v podvečer rozhodol odštartovať aj Stevan Dozet. V konečnom hodnotení 3 prvé miesta: BR, WA a WR, bohužiaľ jeho takly sa vrátili až v sobotu. Nevedel som sa dočkať, a keďže pretekárskych kŕdľov som mal v zásobe dosť štartoval som aj ja. Prvé boli vypustené galatské rolery, bohužiaľ boli pred pretekom trošku nakŕmené a tak po pol hodinke štandardného letu mi začal stúpať adrenalín. Holubom sa na kliektu nechcelo, ťahali stále vyššie a vyššie spolu so zapadajúcim slnkom. Presne 2 minúty pred uplynutím 1 hodiny letu sa holuby podarilo stiahnuť na klietku. Sobotné ráno bolo pod mrakom. Prvé som štartoval duneky od ktorých som žiadne zázraky nečakal, druhé boli takly. Vedel som, že ak sa nič vážne nestane nebudú prepadákom pretekov. Po 15 minutovom lete avšak rozhodca zahlásil 381 bodov, čo prekvapilo s úsmevom aj mňa. Trojica čiernych orientálnych rolerov lietala s úplnou disciplínou nad klietkou, s častou akrobaciou, ktorej však chýbala dĺžka figúr. V konkurenčom prostredí s dvojicou wuta guru - J.L.Hamman a H. Gans som mal trošku obavy s výkonu mojich holubov. Po ich prvom páde však bolo jasné z pohľadu divákov, že sa niet za čo hambiť - 530b. Wammeny lietali doma tak isto spolahlivo, avšak vo Francúzsku posledný krát. Túžba po lepšom výsledku ich nechala letieť do bodky, kde ich však pár sekúnd po vypustení droperov uveznil oblak, z ktorého sa vrátil po hodinách už iba jeden holub. Risk, neznamená vždy len zisk. Celkovo sme ako trojica pretekárov za SKP získali 7 prvých miest a bez nadnesenia určite získali obdiv domáciach pretekárov. Nielen pre vynikajúce výkony, ale aj pre ochotu absolvovať krížovú cestu  vzdialenú na stovky kilometrov. Fotogaléria tu